Ivan Klaučo - papierový Forrest Gump

S Ivanom sa poznám už takmer 10 rokov. Zoznámil som sa s ním v období, kedy som pracoval v CVČ ako vedúci modelárskeho krúžku a vtedy už aj organizátor súťaže Bulldog fest. Viem, že Ivan nemá rád, keď sa poukazuje na jeho handicap, pretože Ivan je z tých, ktorý sa nikdy nesťažuje a nikdy nechce byť zvýhodňovaný. Aj napriek tomu musím napísať, že Ivan by mal byť inšpiráciou a motiváciou pre nás všetkých. Niekedy sa sťažujeme, že to a to sa nedá, že nás to nebaví... Ivan je príkladom toho, že všetko v živote sa dá zvládnuť. Jediné obmedzenie, ktoré existuje je naša myseľ. Zaráža ma, že človek, ktorý je na invalidnom vozíku dostáva od štátu tak malú podporu. Verili by ste, že Ivanov zdravotný stav je inštitúciami ohodnotený na niečo okolo 60%? Ja osobne poznám ľudí, ktorí sú na plnom invalidnom dôchodku a s Ivanom sa to nedá ani porovnať. Existuje v tomto spravodlivosť? Neexistuje! Ivan je hrdina a každý, kto uvidí video zo stavby jeho modelu to musí potvrdiť. Na jeho cestu životom a modelárstvom sme sa ho opýtali.

Ahoj Ivko, prezraď nám, ako si sa dostal k modelom.

Bolo to niekedy na internáte. Videl som kamaráta, ktorý mal ruky podobne ako ja. Vtedy lepil model lietadla. Povedal som si, že keď to dokáže on, dokážem to aj ja. V tom období začali v časopise ABC vychádzať vystrihovačky MINIBOX, ktoré boli určené práve pre postihnutých. Aj návod bol špeciálne upravený tak, aby stavbu uľahčoval. Takže to boli moje začiatky.

Ak som správne pochopil, detstvo si strávil viac menej mimo domova.

Áno, ročník 1 – 5 som absolvoval v Košiciach a keďže som chcel ísť na gymnázium, nasledovali roky štúdia v Bratislave.

Čo ťa najviac v škole bavilo?

Najviac som mal rád zemepis, naopak neobľuboval som chémiu a biológiu. Nebol som zlý študent, ale ani vyslovený knihomoľ.

Pamätáš si svoj úplne prvý model?

Môj prvý model bol plastikový, pretože plastikovým modelom sa venoval aj otec. Bol to model Letov od Kozávodov Prostějov. Zlepený bez farbenia s vodolepkami. Prvý papierový model som urobil počas prázdnin doma, pretože na internáte neboli podmienky na takúto činnosť.

Prečo si od plastikových modelov prešiel k papierovým?

Bolo to hlavne z ekonomických dôvodov, pretože plastikové stavebnice s drahšie, rovnako tak v tom období neboli iné len syntetické farby a zamoriť priestor bytu som si nemohol dovoliť. Musím sa pochváliť, že tieto Vianoce som od sestry dostal model T-34/76 v mierke 1:35, takže po rokoch sa pustím aj do plastu.

Takže doštudoval si, vrátil si sa domov a odvtedy robíš modely?

Okrem rokov, kedy boli v byte deti, kedy sa nedalo lepiť, lepím odvtedy ako som sa zo školy vrátil.

Aký je tvoj hlavný záber záujmu?

Sú to hlavne lokomotívy, paradoxne som žiadnu lokomotívu naživo nevidel.

Vystrihovačky akých firiem preferuješ?

V minulosti to bolo ABC, ale pred nedávnom som predal celú zbierku mladému modelárovi, ktorý v tejto oblasti začína. Najčastejšie robím modely poľských firiem Modelik alebo GPM.

Čo je pre teba najťažšie počas stavby modelu najťažšie?

Pri každom modeli je to individuálne, ale asi najťažšie je retušovanie alebo maľovanie dielov. Štetec vtedy držím v ústach alebo v rukách.

Ak vyzerali začiatky? Určite nie vždy a všetko išlo ľahko.

Vždy som si hovoril, že je to len papier, keď sa nepodarí, mám k dispozícii ďalší kus. Netreba sa nenechať odradiť. Veľmi sa inšpirujem našim papierovým fórom. Tam človek odkuká systém ostatných a veľmi mi to pomáha, čo a ako urobiť.

Pomáha ti pri modeloch s niečím aj mamina?

Nie, to vôbec! (smiech). K modelu ju ani nepustím, úmyselne si vyberám také modely, ktoré dokážem postaviť sám. Pred tým si však musím dôkladne preštudovať návod.

Máš nejaký model, ktorý by si si chcel postaviť?

Ani neviem, všetko čo sa mi páči mám postavené. Je to vždy také spontánne, natrafím na nejaký model, tak si ho kúpim, ale nemám nejaký, po ktorom vyslovene túžim.

Ako je to s ekonomickou náročnosťou a dostupnosťou papierových modelov?

Sú lacnejšie než plastikové, preto som ku nim presedlal. Modely najčastejšie objednávam cez spomínané fórum alebo poprosím niekoho, kto ide na modelársku súťaž.

Koho modely ťa inšpirujú najviac?

U nás medzi papierákmi je najväčší macher Martin „Sony“ Seemann a jeho práca sa mi páči. Dnes je ale veľa šikovných modelárov, nebudem menovať ostatných, aby som na niekoho nezabudol.

Pred rokom si sa osobne stretol s Migom Jimenezom, ako na teba zapôsobil.

Je to veľmi pohodový človek, úprimný, ktorý dáva ľuďom cez modelárstvo svoje srdce. Je to najväčšia osobnosť modelárstva na svete a aj napriek tomu, že má veľa neprajníkov vždy to tak bude. Je zaujímavé, že „najviac“ o ňom vedia sú tí, ktorí ho vôbec nepoznajú.

Máš nesplnený modelársky sen?

Áno, jeden mám. Chcel by som mať vo svojej zbierke model plachetnice. Je jedno, či to bude papierový alebo plastikový model.