Ladislav Hančár - interwiev

Ahoj Laci skús sa našim čitateľom v krátkosti predstaviť. Odkiaľ si, koľko máš rokov.

Ahoj Janko, pochádzam z malej dedinky neďaleko Michaloviec, kde som žil do sedemnástich. Potom až do odchodu do UK som žil priamo v Michalovciach. Teraz žijem s rodinou v malom mestečku Thetford na východe Anglicka. Tento rok budem mať 55 rokov.

Si rodák z východu Slovenska, ale momentálne žiješ vo Veľkej Británii. Ako je o dlho, čo si vo svete a čo ťa viedlo opustiť svoju vlasť?

Rodina. Manželka ani s hromadou certifikátov z účtovníctva si u nás nemohla nájsť prácu a ak áno, tak za smiešny peniaz. Tak sa rozhodla, že to skúsi  tak na rok v Anglicku. Po čase za ňou odišli aj syn a dcéra. Mal som celkom slušné zamestnanie a aj veľmi slušne platené, ale dva roky som bol doma sám. Tak som sa na jeseň 2007 rozhodol, že sa na nich pôjdem pozrieť, no a zostal som aj ja.

Aká bola tvoja cesta k modelárstvu?

V podstate dosť jednoduchá a prirodzená. Odkedy si len pamätám, nezaujímalo ma nič, len lietadlá. Zrejme po otcovi. Otec lietal v aeroklube v Očovej, keď študoval vo Zvolene. Veľa mi rozprával o lietadlách. Keď som mal tak 7 - 8 rokov, dostal som na Vianoce prvú stavebnicu. Bol to Jak-24 od Plasticartu. A vtedy zrejme bolo rozhodnuté na celý môj život. Pomohol mi s tým otec. Ďalšia stavebnica bola DC-8, tiež Plasticart, ten som už postavil sám, dokonca sa dochovala aj fotka toho modelu. No a nasledovali ďalšie stavebnice, neskôr to boli aj Frogy, ktoré som kupoval v Tuzexe za peniaze zo zberu harmančeka a podobných aktivít. Ako študent, som chodil na vlakovú stanicu vykladať cement, 150 Kčs na deň, obrovské peniaze ... samozrejme, všetko šlo na modely.

Keď si prišiel do Veľkej Británie, trvalo ti dlho, kým si začal produkovať modely? 

Viac ako rok. Mal som iné problémy ako modely. Zo začiatku som pracoval cez agentúry, trvalo rok, kým som si našiel solídnejšiu prácu. Keď som zistil, že do Hannants to mám kúsok cesty, za humnami, ako sa vraví, tak sa to rozbehlo, momentálne myslím, že až priveľa. Celkovo vzaté, Hannants za humnami, do Duxfordu pol hodiny autom, do Hendon asi hodina, Cosford dve, môže byť lepšia pozícia na bývanie pre blázna ako ja?

Aký je rozdiel medzi súťažami vo svete a na Slovensku? 

Celkovo vo svete neviem, môžem to porovnať s Britániou, keďže tu po akciách chodím dosť často. Ten rozdiel je značný. Tu to v podstate ani nie sú súťaže, ale výstavy - show, kde na klubových stoloch prezentujú kluby svoju prácu. Súťaž je okrajová záležitosť v menšej miestnosti, kde väčšina ani nechodí. Klubový stôl znesie všetko, od špičkových modelov až po štetcované prvotiny, čo súťaž až tak veľmi neumožní. Tu sú to často rodinné výlety, chlapi okolo modelov a po nákupoch, manželky vyšívajú, menia si recepty, prekecajú celý deň za klubovými stolmi. Moja v poslednej dobe je ráno pred odjazdom prichystaná skôr ako ja. A hlavne pohoda, žiadne stresy z umiestnenia, čo sú to protesty na rozhodcov ani nevedia. Na súťaži sa skôr hodnotí celkovo vynaložená práca na modeli, až potom celkový efekt.

Ty ale pravidelne do Československa za súťažami cestuješ. Na ktorých súťažiach ťa môžeme stretnúť v tomto roku?

Pravidelne cestujem do Kopřivnice, som členom Apolla , tak v podstate cestujem ako domov, Mám tričko Albatrosov z Martina, sekcia Londýn, kam sa mi zatiaľ nepodarilo dostať, čo ma hrozne mrzí. Pravidelne som v Brne. Tento rok to bude v máji Bulldogfest a na jeseň Kopřivnice.

Tvojou oblasťou záujmu sú lietadla, bolo to tak vždy?

Vždy. Jedinú techniku čo som kedy postavil bol Kubelwagen od Tamky vo štvrťke, ale to radšej prezentovať nebudem.

Modely v tvojom prevedení sú premakané svojou konštrukciou, je práve stavba modelu a detaily to, čo ťa najviac baví?

Čo ma najviac baví je zháňanie podkladov, hľadanie po nete, behanie po múzeách s foťákom a metrom v ruke, potom kreslenie základných výkresov, vymýšľanie technológie ako to vôbec postaviť. Niekedy to trvá celé mesiace, oveľa dlhšie, ako potom celá samotná stavba. A zákon schválnosti káže, že tá správna fotka príde, keď je to už vyleptané, tak to treba opäť prerábať. No a stavba ma ohromne baví. Samotné farbičkovanie beriem, žartom povedané, ako nutné zlo na dokončenie modelu.

Viem, že modelári a najmä tí, ktorí robia lietadlá majú vo svojom „kitníku“ veľké množstvo nepostavených modelov. Je to aj tvoj prípad?

Jáááj, tak to sa ani nepýtaj. Mám prehľad o nakúpených stavebniciach, ale rozostavané už dávno nemám pod kontrolou.  A to na niektoré stačia na dokončenie 2 - 3 hodinky

Momentálne je na Slovensku trend, že modelári sa viac venujú povrchovej úprave a konštrukčná časť modelu je v úzadí. Ako sa pozeráš na tento fenomén?

Neviem, lebo to až tak nesledujem, čo bolo skôr, kura alebo vajce. Neviem, čo bolo skôr, dopyt po rôznych patinovacích prípravkoch, alebo rozmach tohto trendu po ponuke týchto prípravkov. Niekedy sme strúhali kriedu, dnes už modelár stráca prehľad v ponuke, je toho obrovské množstvo, takže niet divu, že stále väčšia časť modelárov sa venuje skôr tomuto štýlu stavby. Vravelo sa, že to je len módny trend, aj ja som si to myslel, teraz si skôr myslím, že to je prirodzený vývoj v modelárčine. Aj keď samotného ma to nejako neupútalo a zostanem skôr pri tom technickom ako umeleckom stvárnení. Práce niektorých majstrov ma fascinujú. To čo dokážu vykúzliť šminkami na povrchu je úžasné. Nechcel som byť konkrétny, aby som na niekoho nezabudol a neurazil, ale jedného predsa len menujem, osobne sa mi páči povrchovka Zdenka Šebesty.

Na druhej strane je však dosť tých, čo tento štýl asi nepochopili dobre, často je vidieť modely, na ktorých sú snáď všetky vyrábané produkty a použité tak, že celkový efekt je dosť mimo realitu.

Ty si vyrastal v období, kedy nebol trh na takej úrovni ako dnes, vyrastal si na modeloch KP, Směr, Novo, Frog, ako si spomínaš na toto obdobie?

S nostalgiou. Ale bol by som nerád, aby sa ako niektorí prezentujú staré dobré časy vrátili. Z nostalgie som začal skupovať do zbierky staré Frogy a Plasticarty. Na Frogy som sa chodil dívať do Tuzexu, ale nemal na ne peniaze, potom som mal peniaze, ale zase v Tuzexe žiadne Frogy, Revelly, Airfixy neboli. Nazývam to dobou temna. Niekedy som bol hrozne deprimovaný z toho, že si nemôžem kúpiť slobodne čo chcem. Tak si dnes kúpim celú produkciu Frogu začiatku sedemdesiatych rokov.

Na staré KP-čka spomínam hrozne rád a som rád, že tá značka zase existuje.

Pamätám si na prvého Delfína, mali ho u nás v Športových potrebách, bol som s otcom kúpiť nové korčule, chcel som aj ten model ,otec rezolútne povedal ,že buď model za 8 ,alebo korčule za 150 Kčs, vybral som model. Nakoniec som pod stromček dostal oboje, len babka skonštatovala, že by mal ísť otec so mnou k lekárovi, bo ten chlapec daco ňefajny...

Ak by som chcel ísť na súťaž do Veľkej Británie, ktorú súťaž by si mi odporučil?

Telford, jednoznačne Telford, je to akcia svetového významu.

Plánuješ sa niekedy naspäť na Slovensko vrátiť?

Zatiaľ  to v pláne nemáme, čo bude v budúcnosti, myslím v ďalekej budúcnosti neviem, nechám to na prirodzený vývoj

Ďakujem za rozhovor Laci.

Potešenie na mojej strane.