Svet sa zmenšuje alebo I had a pen-pal friend...
Modelárstvo je krásne nielen kvôli modelom. To magické a kúzelné na tomto koníčku tvoria ľudia, modelári. Nie vždy boli kontakty na ľudí tak blízke a dostupné ako je tomu dnes, v dobe informačných technológií a masívnemu nárastu sociálnych sietí. V minulosti neboli nič mimoriadne „dopisovať“ si s modelármi z celého sveta, a keď ste mali šťastie, pristáli u vás nejaké fotografie alebo modely. Je skvelé sa s takýmito ľuďmi stretnúť osobne, po rokoch ... a tu sa začína môj príbeh.
Deň D Telford 2016, sobota 12.11.
Po zastávke pri stole IPMS Slovakia, kde už bolo hodne družno, som sa vybral na prieskum. Po pár krokoch som narazil na taliansky stôl, kde okrem iných, sedel modelár môjho veku, tričko IPMS Torino, a tak otázka bola jednoducho jasná: „Nepoznáte náhodou Edoarda Rossa, môjho starého parťáka, ktorý ma pred mnohými rokmi zásoboval modelmi a literatúrou?“ Tie mnohé roky končili v roku 1989... Pravdupovediac, nebol som ani moc prekvapený odpoveďou, že tam je, ale práve odovzdáva model do súťaže ... Edoardo, člen a regionálny šéf IPMS Torino, bol vždy špičkový modelár vo svojej jedinej kategórii, v 72ke. Aj teraz získal zlato za toho malého pekne žltučkého Tiger Motha.
Edoardov model Tiger Moth v mierke 1:72
Nikdy sme sa predtým nevideli, a tak pomocou talianskej ekipy sme sa stretli pred naším stolom... Bolo to len pár krokov od Talianov, ako som už povedal. Je to iný pocit, ako na prvom rande, ale podať si ruky a objať sa s parťákom po 30 rokoch, je tiež úžasné! Konečne som mu mohol poďakovať za všetko čo pre mňa urobil a nielen pre mňa, lebo z tých zdrojov čerpalo množstvo „nie len Stredoslovákov“ modelárov.
Ja a Edoardo, prvýkrát v živote osobne
Vďaka nemu som mal to o čom mnohí modelári len snívali. No samozrejme sme si poklábosili, v Telfordskom modelárskom zhone, ale už sme on-line. A že som ho lámal na naše Messimo 2017 ani nespomínam! Zatiaľ je to tak Fifty-Fifty ... alebo pol na pol, ale to je už úplne iná kapitola. A nakoniec?
Na koniec môže byť to, čo aj na začiatku. Príde mi poďakovať ,starému kamarátovi, dnes už v modelárskom nebíčku, Láďovi Šuhajovi z KPM Praha 10, s ktorým sme spolu slúžili v armáde, spolu sme si balili padáky, a s ktorým sme zostali kamaráti do posledných jeho dní. Pragoimpo, Tuzex, burzy ... on ma doviedol k Jirkovi Ottovi (ex šéf IPMS Czechoslovakia - zrušený po
A úplne nekoniec, keby mi v zamestnaní nepovolili „korešpondenčný styk“ s občanmi
P.S. Ešte mám pár pen-palov, ktorým mám za čo ďakovať, a tak ako hovorieval môj otec, ak budeme „živí a zdraví“, určite sa do Telfordu vrátim, začnem pri stole IPMS Sweden, kde I had a pen-pal friend, too...
Pozdravuje
Pavel "Pablito" Kotrík
IPMS Albatros Martin
od samučičkého začiatku
