Memoriál Roberta Vysloužila 2025 – súťaž, ktorej sa vrátila duša a posolstvo

Písanie tohto reportu je iné než tie, ktoré som v posledných mesiacoch pripravoval pre naše stránky. Nebudem tu rozpisovať, čo všetko sa udialo za uplynulých deväť mesiacov, koľkokrát bol EastModels terčom útokov, posmeškov či výčitiek len preto, že sme sa rozhodli podporiť členov KPM Šumperk pri organizovaní Memoriálu Roberta Vysloužila. Priznám sa, že všetko sme prežívali intenzívnejšie a možno aj s väčšou nervozitou, keďže išlo o „novú“ súťaž v novej réžii. Už pri príchode na miesto konania v piatok podvečer a pohľade na Robertovu fotografiu v súťažných priestoroch na nás doľahol pokoj a istá forma spokojnosti. Výraz jeho tváre nás všetkých upokojil a aspoň na chvíľu nás vrátil do čias, keď bol Robert medzi nami – keď to bol práve on, kto všetko riešil s pokojom a rozvahou. Presne v takomto duchu sa niesla aj celá súťaž. Ale poďme pekne po poriadku...

PIATOK

Do Šumperka sme vyrazili krátko pred pol treťou popoludní. V Liptovskom Hrádku ma spolu s Romanom Michalkom vyzdvihol Miňo Smik a cestou v Ružomberku sa k nám pridal Ondrej, ktorý prichádzal zo školy v Trenčíne.

Piatkové cesty nám dali zabrať, a tak sme na miesto dorazili až po viac než štyroch hodinách, krátko pred ôsmou. Privítali sme sa s chalanmi a ubytovali sa v služobnom byte priamo vo Vlastivednom múzeu, čo bol pre nás veľký bonus – všetko sme mali doslova na dosah.

Zložili sme veci a hneď sme vyrazili do reštaurácie RedRat, kde sme si pochutnali na výbornom jedle.

Cestou späť sme sa ešte zastavili v reštaurácii Istria. Je to naša povinná zastávka – dievčatá, ktoré tam pracujú, stretávame každý rok počas súťaže, a tak sa z toho stala tradícia. Odtiaľ naše kroky smerovali späť na ubytovanie. Chalani sa rozhodli ešte posedieť, no ja som sa kvôli bolestiam krčnej chrbtice rozhodol pre spánok.

SOBOTA

Zobudil som sa krátko po piatej bez budíka. Keďže som si ľahol až okolo polnoci, pod perinou som ešte hodinu zotrval, no potom som vstal, spravil hygienu a nahodil článok na web. Chalani – organizátori – dorazili o siedmej a postupne sme sa všetci zišli v priestoroch súťaže.

Tam to už naplno žilo. Predajcovia vykladali tovar a prví súťažiaci sa registrovali. Dorazili aj manželia Ševečekovci – Miloslav a Janka, známa „mama“ modelárov, ktoré sa vždy postará o to, aby sme neumreli od hladu.

Až do desiatej hodiny, kedy sa uzatvárala registrácia modelov, bola registrácia neustále plná. Chalani to však zvládali s ľahkosťou.

Krátko pred desiatou dorazil na súťaž Vladimír Šulc, riaditeľ firmy Eduard, ktorý mal pripravenú prednášku o novinkách.

Tá sa začala o pol jedenástej, trvala takmer dve hodiny a zaznamenala obrovský úspech. Najväčšiu pozornosť pútal nový projekt Eduard Brassin Hybrid – stavebnice kombinujúce klasické lisované diely (krídla, trup...) s 3D dielmi (kokpit, podvozkové nohy, zbrane, prístrojová doska...). Prvým modelom v HYBRID edícii bude Avia S-199 v mierke 1:48, ktorý by mal byť dostupný k nahliadnutiu už o mesiac na súťaži Eday 2025.

Okrem toho sa v prednáške a následnej diskusii spomenuli aj ďalšie pripravované novinky. Ako vždy – modelári sa majú na čo tešiť!

Keď som sa o pol jednej presunul späť do súťažných priestorov, bolo tam doslova plno. Stoly boli posiate nádhernými modelmi a medzi nimi sa pohybovalo množstvo návštevníkov.

Pustil som sa do fotografovania, najmä v kategóriách lietadiel bolo na čo pozerať.

Okrem fotenia a asistencie na prednáške pána Šulca sme sa v Šumperku prezentovali aj naším projektom EastModels – modeling school. Konkrétne Vojto a Pavel viedli workshopy, ktoré si získali veľký záujem. Neformálne prostredie umožnilo uvoľnenejšiu komunikáciu, a práve tá je dôležitá, ak sa chcete posúvať dopredu. Touto cestou ďakujeme firme Modellers World za poskytnutie prípravkov na oba workshopy.

V Šumperku panovala počas celého dňa príjemná pohoda. Som vďačný, keď na súťaži ostane čas posedieť s priateľmi – nie na každom podujatí to tak býva. Memorial Roberta Vysloužila však medzi takéto výnimky patrí. Atmosféru dotváral aj výborný catering s milým personálom.

Tak ako na väčšine súťaží, aj tu sme odmenili niekoľko modelov našimi plaketami – tentoraz po prvý raz úplne novými, ktoré vznikli v spolupráci s naším blízkym priateľom Láďom Vallom z Návsí.

Vybrali sme tri modely. Mená autorov Spitfiru a T-62, žiaľ, nepoznám, no autora M-26 Pershing v mierke 1:72 áno – je ním Tom Škuta. Jeho prácu sledujem roky. Vždy bol šikovný modelár, no pri posledných dvoch modeloch vidím raketový posun vpred. Veľmi inšpiratívne, len tak ďalej!

Hlavná cena súťaže – Cena Roberta Vysloužila za model československého letectva – putovala do rúk Jaroslawa Smolku z poľskej Inowroclawi.

Vyhodnocovanie prebehlo rýchlo, na „pódiu“ sa odovzdávali len špeciálne a detské ceny. Tie pre deti venovala firma Eduard.

Cena primátora mesta Šumperk putovala do rúk Lukáša Vykydala. 

Čo napísať na záver? Možno len to, že úspech znamená pre každého z nás niečo iné. Niekto ho vidí v počte vystavených modelov, iný v neopakovateľnej atmosfére či v radostnom stretnutí s priateľmi. Memoriál Roberta Vysloužila nikdy nebude malou Mošoňou – a ani nemusí byť. Je predovšetkým tým, čím má byť: pokojnou, srdečnou akciou, ktorá nesie v sebe dôstojnú spomienku na Roberta Vysloužila. Na nášho kamaráta, ktorý tu zanechal hlbokú stopu nielen ako modelár, ale aj ako človek. A hoci dnes už nestojí medzi nami, včera sme jeho prítomnosť cítili všetci – v úsmevoch, rozhovoroch i v tichých chvíľach, keď sme si uvedomili, že je stále s nami.