Aký bol druhý deň tímu EastModels v Bergame?

Včerajšie ráno bolo pre nás pomerne náročné. Ešte sme pociťovali únavu z cesty aj zo štvrtkového večera. Postupne sme sa však prebúdzali do nového dňa. Pôvodný plán bol ísť sa pozrieť do centra Scanzorosciate, kde sme ubytovaní, no nakoniec sme naše plány prehodnotili a zostali v apartmáne. Čakal nás totiž pomerne intenzívny piatkový program.

Fabio, náš blízky priateľ a zároveň ambasádor značky EastModels v Taliansku, nám napísal, že sa stretneme v hale, kde sa bude súťaž konať, okolo pol tretej popoludní. Vyšlo to ideálne – presne v tom čase sme načerpali novú energiu. O pol tretej sme už parkovali náš van pred športovou halou. Vedel som, že Fabio je na mieste, pretože na parkovisku stála jeho „fiatka“. Toto auto mám a navždy budem mať v pamäti – práve s ním totiž pricestoval na Slovensko na našu súťaž a tiež ku mne na chatu, kde sme vlani strávili prekrásne popoludnie.

O pár minút sme začuli jeho hlas s tradičným pozdravom: Ciao! Privítanie bolo ako vždy veľmi vrúcne a všetci sme sa úprimne tešili, že sa opäť vidíme.

Prvým krokom bola registrácia modelov, ktorá prebehla absolútne hladko vďaka skvelému prístupu organizátorov. Musím pochváliť aj vynikajúce priestorové podmienky na organizovanie súťaže – najmä vysoké stoly, na ktorých sú vystavené modely. V tejto chvíli to naozaj oceňujem, keďže ma už týždeň trápi krčná chrbtica. Moju poslednú záchranu tak predstavuje tabletkový Voltaren.

Vyložili sme naše modely, a medzitým dorazil do haly aj náš poľský priateľ Wojciech Buba so synom. Prileteli z Katovíc, pričom Buba bude počas súťaže pôsobiť ako rozhodca.

Keď sme mali všetko vybavené, spolu s Fabiom sme sa vybrali do Bergama, kde nám pripravil prehliadku mesta. Zaparkovali sme v podzemnom parkovisku a lanovkou sa vyviezli do starej časti mesta – Città Alta (Horné mesto).

Milujem taliansku architektúru a úzke uličky. Zvlášť tu v Bergame majú neopakovateľnú atmosféru.

Potešili sme sa, keď sme v meste objavili aj exponáty bojovej techniky. Ako modelárov nás najviac zaujal tank Semovente. Ja som sa pri ňom vrátil v čase – práve tento tank som totiž ako chlapec staval. Ak si dobre pamätám, bola to stavebnica Zvezda v mierke 1:35.

Prechádzka bola veľmi príjemná a dokonca sme stihli ochutnať aj miestne špeciality. Čo by to bol za výlet do Talianska, keby sme si nedali pravú taliansku pizzu!

Krátko po siedmej večer sme sa vrátili späť do haly. Brány súťažných priestorov sa zatvárali presne o ôsmej, no my sme dorazili skôr, a tak sme si ešte stihli pozrieť vystavené modely. Stoly boli už takmer zaplnené – a ten hlavný deň je práve dnes. Už sa neviem dočkať!

Po uzavretí priestorov sme sa spolu s organizátormi a Fabiom vybrali na večeru. Tešil som sa na tradičnú pizzu – a urobil som dobre, pretože bola vynikajúca! Bolo veľmi milé sledovať našich talianskych priateľov, ako si ju vychutnávajú.

Tu v Taliansku je večera, resp. konzumácia jedla, považovaná za rituál – čas na oddych a spoločné chvíle. Rovnaká atmosféra panovala aj včera počas večere. Milujem to!

Počas večere nastal ešte jeden výnimočný moment. Po včerajšom zvítaní pred halou mi Fabio daroval krabičku zabalenú v taške a poprosil ma, aby som si ju otvoril neskôr, na večeri. Keď prišiel ten okamih, v škatuli sa nachádzal Fabiov model Jak v mierke 1/72. Veľmi ma to potešilo. Vysvetlil mi, že do tohto modelu vložil svoje spomienky na súťaž EastModels Challenge 2024, ktorý dokončoval práve pred touto súťažou. Bolo to nádherné gesto a znamená to pre mňa naozaj veľa. Ďakujem, Fabio!

Po večeri sme sa vrátili do nášho apartmánu. Hoci sme pôvodne plánovali ešte posedieť a zabaviť sa, po dvoch pohárikoch Republiky na nás doľahla únava, a tak sme sa rozhodli ísť spať. Urobili sme dobre – dnes sme oddýchnutí a pripravení na súťaž. Práve kvôli tomu sme sem prišli.