Novosadski Ikar 2026 - modely, priateľstvá a zaslúžený IKAR

Pri plánovaní harmonogramu našich tohtoročných výjazdov bola súťaž Novosadski Ikar od samého začiatku medzi podujatiami, ktoré sme si určite nechceli nechať ujsť. Dôvodov bolo hneď niekoľko. Tým hlavným je, že v Novom Sade a celkovo v Srbsku máme množstvo priateľov, ktorých sme získali od našej prvej návštevy v roku 2017.

Súťaž v Novom Sade sme spolu s Romanom Michalkom navštívili po prvýkrát v roku 2024 a okamžite si nás získala. Práve tu som spoznal Marka Jelovaca, ktorý sa popri Miroslavovi Sljivićovi a Zoranovi Jakovljevićovi stal tretím ambasádorom značky EastModels v Srbsku. Odvtedy sme spolu s Markom a ostatnými členmi klubu MK Novosadski Ikar zažili množstvo nezabudnuteľných chvíľ.

Poďme však k samotnému reportu. Prečítajte si, ako sme strávili tri dni plné modelov, výborného jedla a stretnutí s priateľmi.

PIATOK

Čas odchodu z Liptovského Hrádku do Srbska, presnejšie do Báčskeho Petrovca, kde sme boli už tradične počas víkendu ubytovaní, sme si stanovili na 7:00 ráno. Preložili sme všetky veci do Mikyho auta a mohli sme vyraziť na cestu.

Navigácia nám ukazovala niečo vyše šesť a pol hodiny jazdy do cieľa, takže sme predpokladali, že medzi druhou a treťou hodinou popoludní budeme na mieste. Ako hraničný priechod sme si opäť vybrali Bački Vinogradi, ktorým pravidelne cestujeme do Srbska odkedy sme ho pred rokmi objavili. Od hraníc je to do Petrovca ešte niečo vyše hodiny jazdy a pred Villou Ana, ktorú prevádzkuje náš priateľ Bojan, sme zaparkovali niekoľko minút po druhej hodine popoludní.

Ešte pred príchodom sme si stihli vymeniť peniaze a kúpiť tradičný burek s jogurtom, bez ktorého si cestu do Srbska už ani nevieme predstaviť.

Po príchode sme si na izbe trochu oddýchli a večer sme sa vybrali do reštaurácie Čepsi na dobrú večeru. Musím povedať, že to naozaj stálo za to. Od Bojana sme sa dozvedeli, že reštauráciu nedávno kúpil nový majiteľ, ktorý do nej investoval veľa úsilia a priniesol množstvo pozitívnych zmien.

Pochváliť musíme najmä výborné jedlo, veľké porcie a veľmi príjemnú obsluhu. Ak budete mať niekedy cestu do Báčskeho Petrovca, určite sa tu zastavte. Nebudete ľutovať.

Cestu na apartmán sme si spríjemnili prechádzkou centrom Báčskeho Petrovca.

SOBOTA

Všetci sme sa zobudili bez budíka. Cez okno nás vítalo slnko, čo znamenalo, že pred nami je krásny deň. Kedykoľvek sme v Srbsku, ráno začíname burekom, a tak naše prvé kroky smerovali do pekárne Minja, kde sme si spoločne vychutnali raňajky.

Keďže registrácia súťažiacich končila až o dvanástej hodine, nikam sme sa neponáhľali. Na nové miesto konania súťaže sme vyrazili okolo pol desiatej. Tento rok sa Novosadski Ikar po prvýkrát uskutočnil v priestoroch Omladinskej kulturnej stanice OPENS. Z nášho pohľadu išlo o veľmi pozitívnu zmenu. Celá súťaž bola sústredená na jednom poschodí, priestory boli klimatizované, dobre osvetlené a pred budovou sa nachádzalo dostatok miest na sedenie a oddych.

Hneď po registrácii sme sa zvítali s našimi tureckými priateľmi z klubu Grey Scale Modeling, ktorých súťaž sme navštívili minulý rok. Chlapci na čele s Kadirom už intenzívne pracujú na ďalšom ročníku svojho podujatia, ktoré sa uskutoční v marci budúceho roka. Spoločne s nimi navyše pripravujeme pre modelárov jedno veľké prekvapenie. Verím, že sa nám ho podarí dotiahnuť do úspešného konca.

Celý deň sa niesol vo veľmi príjemnej a uvoľnenej atmosfére. Ako sa však zvykne hovoriť, dobré veci utekajú najrýchlejšie, a tak nám čas plynul neuveriteľne rýchlo. V porovnaní s mojou premiérovou návštevou v roku 2024 pôsobila súťaž oveľa vyrovnanejšie a ponúkla množstvo kvalitných modelov naprieč všetkými kategóriami. Dominovali, samozrejme, kategórie lietadiel, ktoré patria v Srbsku tradične medzi najobsadzovanejšie.

Okrem účasti v súťaži sme organizátorom pomáhali aj pri hodnotení modelov, takže sme mali možnosť pozrieť si mnohé súťažné práce naozaj zblízka a vybrali si modely, ktoré sme aj ocenili.

Je tradíciou tejto súťaže, že organizátori pre zúčastnených modelárov pripravia občerstvenie v podobe typického srbského mäsa. Všetci sme si na to pochutnali.

Po výbornom jedle na nás čakala ešte jedna veľmi príjemná časť programu – slávnostné vyhodnotenie súťaže. Aj tentoraz sme mali svoje želiezko v ohni. Medzi mojich favoritov na zisk hlavnej ceny IKAR patril model nášho Milana Smika. Tajne som dúfal, že sa mu konečne podarí získať toto prestížne ocenenie.

A tentoraz to naozaj vyšlo.

Hlavná cena putovala do jeho rúk a všetci sme sa z jeho úspechu úprimne tešili. Bol to krásny moment, ktorý si Milan bezpochyby zaslúžil nielen za tento model, ale aj za množstvo práce, ktorú modelárstvu venuje.

Pri tejto príležitosti sme dokonca zaviedli nové, neoficiálne pravidlo EastModels – ak niektorý z našich členov získa významné alebo prestížne ocenenie, pozýva ostatných členov tímu na večeru.

Po ukončení slávnostného ceremoniálu sme ešte pomohli organizátorom s uprataním stolov a priestorov, v ktorých sa súťaž konala, a následne sme sa presunuli do klubovne MK Novosadski Ikar. Ako vždy panovala výborná atmosféra plná priateľských rozhovorov, smiechu a plánov na ďalšie stretnutia.

Tentoraz sme však našich priateľov museli opustiť o niečo skôr. Rozhodli sme sa totiž vyraziť na cestu domov už v nedeľu skoro ráno, a tak sme nemohli zostať až do neskorých večerných hodín, ako býva zvykom. Verím však, že si to čoskoro vynahradíme. Počas leta totiž plánujeme stráviť s našimi rodinami dovolenku v Báčskom Petrovci, takže príležitostí na ďalšie spoločné stretnutia bude určite dosť.

Milan sa rozhodol svoje novo nadobudnuté „víťazné povinnosti“ splniť okamžite, a tak sme pravidlo o spoločnej večeri uviedli do praxe hneď v deň jeho vzniku. Večer sme preto zakončili pri vynikajúcom jedle v reštaurácii Čepsi v Báčskom Petrovci, kde sme si ešte raz pripomenuli úspešný deň, Milanov triumf a všetko pekné, čo nám tohtoročný Novosadski Ikar priniesol.