Na návšteve v redakcii časopisu Modelář
Už dlhšie som vedel, že na konci septembra budem mať cestu do Prahy, a tak by bol hriech nevyužiť ju na prácu pre EASTMODELS. V Prahe totiž žije a pracuje šéfredaktor československého mesačníka Modelář Jindro Štěrbáček. Spoločné stretnutie sme si dohodli na piatok, keďže to bol jediný voľný deň v rámci môjho výjazdu do metropoly Českej republiky.
Ubytovaný som v Prahe 7 v Holešoviciach a redakcia sa nachádza od môjho hotela podľa google maps 4,9 km, čo sú dva prestupy na metre. Ale, čo by som to bol za chlapec z Liptova, keby som sa na cestu nevydal pešo a cestou si pozriem Prahu lepšie. To bola hneď prvá chyba, ktorú som dnes ráno urobil. Aby som všetko stihol na túto bezhlavosť som sa vydal o pol ôsmej ráno, počítal som s tým, že mi to nemôže trvať viac ako jednu hodinu. Druhá chyba...
Ako som tak išiel o trase z googla, ktorú som mal odfotenú v mobile som zistil, že google nie vždy vypočíta to najkratšie možné spojenie. Trasa ma naviedla na breh Vltavy a ja som márne hľadal najbližší most, cez ktorý by som mohol prejsť. Zahliadol som niečo čo sa na most podobalo vo veľkej diaľke a vybral som sa teda tam. Tretia chyba. Most bol vzdialený asi dva kilometre a dosť predpokladanú trasu z mapy predĺžil. Jediný orientačný bod, ktorého som sa držal bola televízna veža na Žižkove, pretože som vedel, že keď sa dostanem až tam, budem už „doma“. Veža je obrovská a zdá sa, že sa nachádza hneď „tuto za rohom“. Štvrtá chyba. V Prahe sú aj vzdialenosti vzdušnou čiarou dlhšie...
Na jednom kopci ma zaujala socha nejakého pána na koni, z diaľky som si myslel, že to je václavské námestie, až potom som zistil, že sa jedná o Národní památník na Vítkově. Keďže ráno má človek vždy lepšiu náladu, rozhodol som sa, že keď som už teda v Prahe, pozriem sa naň z blízka... Piata chyba. Po asi kilometri šliapania do kopca som to vzdal, vyfotil som českú vlajku a pokračoval som smerom do svojho cieľa. Cestou tam mi celé moje trápenie spríjemnila T-34/85 pred Vojenským historickým ústavom.
Po zídení z kopca na hlavnú cestu som konečne začal vidieť lokalitu Žižkov, čo ma potešilo ešte viac a v duchu som sa utešoval, aký som frajer, že som to dal. Zistil som však, že aj v tomto prípade platí to, že nevrav hop, kým nepreskočíš. Byť na Žižkove ešte neznamená, že všade je automaticky blízko. Šiesta chyba.
Po nekonečnom blúdení som sa dostal k Átriu Flóra, aby som nakoniec zistil, že som asi pol hodinu išiel opačným smerom. Vravím si bolo mi toto treba? Keď tu zrazu uvidím názov ulice Baranova. Hurá, nakoniec som to zvládol. Beriem do ruky telefón, vytáčam Jindra, ktorý ma ešte usmerní a už stojím pred schránkou redakcie.
Redakcia sídli v obytnom dome a na každom poschodí má svoje pracovisko iný tím ľudí. Kancelárie sú situované do dvojizbových bytov. Jindro je až na treťom. Vychádzam po schodoch a keď sa s ním zvítam, až vtedy si poviem, čo som to vlastne vyviedol, veď ma ešte čaká CESTA naspäť. Prvé dvere vpravo je miesto, kde sa celý modelár pre čitateľov pečie.
Keď som za Jindrom cestoval, mal som určitú predstavu o tom, ako to v redakcii vyzerá a musím povedať, že moje predstavy sa moc od reality nelíšili. Spoločný čas sme venovali rozhovoru o všetkom možnom, potom ma Jindro zavolal na špičkový obed, rozlúčili sme sa, a ja som išiel naspäť do hostela... ale o tom až nabudúce.
Aj napriek tomu, že tento dnešný report vyznieva ako vyplakávanie, bol písaný s veľkou dávkou humoru. Bol to skvelý deň! Počas návštevy som s Jindrom urobil videorozhovor, ktorý sa čoskoro objaví na našom webe a garantujem vám, že to bude veľmi zaujímavé počúvanie. Sledujte stránky priatelia!