Na návšteve u Ivana Palenčára

Ivan patril a verím, že stále patrí k najlepším modelárom akí kedy na Slovensku boli. V 90. rokoch sa stal niekoľkonásobným majstrom Slovenskej republiky, a keď modelári vedeli, že na súťaži súťaží Ivan, svoje modely ani neprihlásili do súťaže. V minulosti to boli najmä lietadlá, dnes môžete vidieť na pracovnom stole pána Palenčára najmä modely bojovej techniky.

Pred dvoma dňami mi prišla na facebook správa od Petra Palenčára. Pre tých, ktorým toto priezvisko nič nehovorí len pripomeniem, že Peter je synom vynikajúceho modelára, ktorý žije v Liptovskom Hrádku, Ivana Palenčára. Ivana sme vám predstavili v októbri v roku 2015 a článok o ňom mal veľmi dobré ohlasy.

Ale aby som sa vrátil k správe. Peter mi v nej povedal, že otec niečo potrebuje a nemá moje nové číslo. Petrovi som mu ho dal a o pár minút mi už zvonil jeho otec. V rýchlosti mi spomenul, že potrebuje zelenú farbu, pretože práve na niečom pracuje. Bývame od seba pár metrov a keďže moje materiálne vybavenie ďaleko presahuje moju reálnu spotrebu, veľmi rád som mu pomoc prisľúbil. Keď som sa ho opýtal na čom pracuje, odpovedal mi, nechaj sa prekvapiť. Dohodli sme si stretnutie na 1. január, teda Nový rok.

Ak si pamätáte v poslednom rozhovore s Ivanom som spomínal, že jeho „ústup“ z modelárskeho sveta bol spôsobený dvomi vecami. Prvou bolo úmrtie mamy, druhou bol fakt, že jeho ťažko chorý otec potreboval starostlivosť, ktorú dovtedy zabezpečovala práve mamina. Ivan sa vzdal všetkého a ujal sa situácie. V čase nášho prvého rozhovoru bol Ivanov otec hospitalizovaný v nemocnici a krátko na to, vo veku 102 rokov opustil tento svet.

Vždy keď sme sa s Ivanom stretli pri venčení našich psov mi spomínal, že sa k modelom vracia, no má problémy s rozbiehaním po toľkých rokoch nečinnosti. Ubehol čas a včera, keď som ho navštívil som zistil, že Ivan je v plnej modelárskej zbroji. Aktuálne pracuje na predlohe modelu slovenskej S300 z dielne PST, aj keď z pôvodnej stavebnice toho veľa neostane.

Vysvetľoval mi, že potrebuje nastriekať jednu časť predtým, než ju zalepí, a preto potrebuje aj farbu. Na túto činnosť mu pokojne vystačia aj moje Tamiya farby, no navrhol som mu, že firma MRP vyrába autentické zelené slovenskej a československej armády a nebolo by zlé ich pri stavbe a finálnom nástreku použiť. Ivan s mojim návrhom súhlasil.

Pri našej debate mi Ivan ukázal, aké farby používa a ja som sa opäť vrátil do mojich začiatkov, kedy používať „unikolky“ bolo absolútne bežné. Ivan s týmito farbami dokázal urobiť tie najdokonalejšie povrchy a aj v dnešnej dobe by jeho modely zbierali prvé priečky.

My sme sa s Ivanom dohodli, že ho opäť niekedy navštívime a sprostredkujeme vám ďalší postup na jeho modeli S300 v slovenských farbách. A možno by ste si mysleli, že Ivan má plno nepostavených modelov. Pár ich má, ale na rekordérov Slovenska musí ešte popracovať.