E-day 2017 - report Štefana Pásztora

Keďže som bol v čase, keď sa konal E-day už dlhšie obdobie blízko Prahy, neváhal som a túto akciu som si poznačil do kalendára. Navyše sme sa po dlhšej dobe stretli skoro celá redakcia aj s blízkymi kamarátmi, takže som sa na sobotu veľmi tešil.

Bohužiaľ, stretnutie s priateľmi bolo asi jediné z čoho som sa mohol v ten deň naozaj tešiť. Áno, osvetlenie bolo mizerné, ale je to riešiteľná vec. Ako posledné východisko pre večne nespokojných sú fotky (napríklad aj na našom portáli). Oveľa horší sú minimálne dva týždne neumytí účastníci, ktorí majú zrejme akúsi formu fóbie z antiperspirantov. Tí, ktorí si vzali na chrbát čo najväčší batoh a ohrozovali ním všetkých a všetko naokolo tento aspekt povyšujú ešte na ďalšiu úroveň. Avšak aj tento fakt je aspoň z časti riešiteľný – jednoducho zakázať vstup do výstavnej časti s batohmi – funguje to tak na nejednej súťaži vo svete (príkladom je Telford, kde vás ochranka zastaví pred vstupom do súťažných priestorov a vyzve vás na zloženie vecí).

Úplne najhorší sú však rozhodcovia, ktorých by som zatriedil do štyroch kategórií.

Kategória prvá – rozhodca presunie model na iný stôl svojimi holými mastnými rukami, bez akejkoľvek snahy ušetriť povrch od odtlačkov a mastnoty, rovno za tie najväčšie plochy. Na upozornenie zareaguje slovami: "Co je ti do toho? To je moje věc." Spraviť to s mojím modelom a takto reagovať, zrejme by mal dotyčný vážny problém.

Kategória druhá – pri samotnom hodnotení modelov: "Ten tank má moc špinavá kola – ten nemúže vyhrát, ale tenhle je hezky čistej. Nebo podívej tady, pod tou plachtou (Marder III v zime) má určite chybu, toho nebereme do úvahy." Rozhodcovia z tejto kategórie (a zrejme asi všetky menované kategórie) sa zasekli v 70-tych rokoch, kedy neboli prístupné žiadne prípravky ani návody na stvárnenie nečistôt a bolo lepšie to nechať čisté. Haló páni, máme tu rok 2017!

Kategória tretia – v kategórií Masters považovať olejové škvrny na náprave nákladného automobilu za stopy po lepidle je prinajlepšom smiešne. Títo páni by tieto aktivity už tiež asi mohli nechať tak.

Kategória štvrtá – na otázku, či by nebolo vhodné rozdeliť diorámy na dve mierky, arogantne brechať po súťažiacich tiež nie je celkom v poriadku. Áno, kategórie boli vyhlásené vopred a súťažiaci ich majú rešpektovať, ale slušná otázka nie je dôvod na takúto reakciu.

Pred tým než niekto začne opäť kričať a rozhadzovať rukami, nie, nie som smutný, že som nedostal žiadnu cenu, modely som na súťaž ani nepriniesol, bol som sa len pozrieť.

Ale aby som nepísal len kriticky, modelári, ktorí si chceli nakúpiť, určite neodišli naprázdno. Najmä stánok Eduard bol nabitý, ale množstvo zaujímavých vecí sa dalo nájsť a u ostatných. Kotol s Jindrom Šterbáčkom a p. Šulcom bol veľmi zaujímavý, plný informácií. Dokonca mne sa páčili aj priestory hotela. Takýto hotel môže dodať akcii noblesu. Presun z garáže bol dobrou voľbou – netvrdím, že finálnou. Skrátenie akcie na jeden deň bolo takisto prínosné.

Na záver kritiky sa vždy žiada aspoň vyjadrenie, ako kritizované nedostatky vylepšiť. Je veľmi pekné, že firma Eduard vynakladá určite nemalé finančné prostriedky a úsilie na záštitu takejto akcie, ale určite by som na takýchto akciách nespolupracoval so Zväzom, ktorý je plný ľudí spomínaných v štyroch kategóriách. V očiach modelárov túto akciu značne degradovali. Na zorganizovanie peknej akcie 100%ne nie sú potrebné žiadne zväzy ani majstrovstvá a podobné záležitosti.

Čo sa týka osvetlenia, existuje možnosť prenajať si dodatočné osvetlenie, poprípade sa dohodnúť s vedením hotela, a v sálach na dobu trvania akcie vymeniť žiarovky v lustroch za silné LED žiarovky so studeným svetlom.

Poslednou vecou, ktorú by som chcel spomenúť a dala by sa vylepšiť, je odovzdávanie cien. Pri takom množstve ocenení by som uvažoval nad odovzdávaním cien hromadne „na meno“ bez vyhlasovania.

Snáď sa na Eday ešte stretneme, bol by som nerád keby najväčšia akcia v Českej republike stroskotala na spomínaných problémoch, ktoré sú riešiteľné.