Štefánikovo krídlo 2018 - REPORT Jána Moravčíka + VIDEO

Na piaty ročník súťaže Štefánikovo krídlo som cestoval po dvojročnej prestávke, ktorá bola spôsobená štátnicami, ktoré som absolvoval pred rokom o takomto čase. Pôvodný plán usporiadania súťaže v Ivánke pri Dunaji tohto roku vôbec nebola v pláne. V Ivánke bol naplánovaný Česko-Slovenský patlák, z ktorého nakoniec vzišlo. Dôvody vysvetlí Peťo Vagač vo videu na konci článku.

Z Liptovského Hrádku sme vycestovali (ja a Marián Glemba) o piatej hodine ráno. Autobusom sme sa presunuli do Liptovského Mikuláša, kde nás na takmer štvorhodinovú cestu autom vyzdvihol Miro Mušinka. Po ceste sme sa spojili s našimi priateľmi (aj členmi EASTMODELS tímu) Štefanom Pásztorom, Lukášom Kvietkom a Jozefom Burszkim. Na odpočívadle v Tekovských Nemciach sme sa spoločne naraňajkovali, vypili kávu a pokračovali ďalej na západ.

Krátko po pol desiatej sme zaparkovali pred Parkom kultúry a oddychu Inspiro v Ivánke, kde sa k nám pripojil náš externý spolupracovník zo Šumperka Marek Zindulka. Ihneď po vstupe do sály, kde sa súťaž konala nás privítal Ďuro Bojkovský, jeden z lídrov celého tímu organizátorov. Z jeho výrazu bolo vidieť sklamanie najmä z účasti modelárov, a to hlavne v žiackych kategóriách. Naopak, skvelé kúsky bolo možno vidieť v kategóriách lietadiel a bojovej techniky. Štefánikovo krídlo je „mekkou“ lietadielkárov a včera to len potvrdili.

Keď som sa s Ďurom Bojkovským a Peťom Vagačom prvýkrát stretol, myslím, že to bolo v roku 2014 v Martine, zaujala ma myšlienka, ktorú razili od začiatku, a to je organizácia bodovačky. Chalani tento cieľ stále plnia a bodovacie kategórie lietadiel sú neoddeliteľnou súčasťou ich podujatia.

V posledných rokoch sa nad vývojom modelárskych súťaží na Slovensku zamýšľam pomerne často. Mojim subjektívnym analyzovaním som prišiel na to, že súťaže na Slovensku sú veľmi rutinérske. Nechcem povedať že stagnujú, ale scenár väčšiny z nich je takmer totožný. V Ivánke majú scenár trochu iný. Modely hodnotia súťažiaci formou hlasovacích lístkov, čo je isto zaujímavá forma a modelár je tak vtiahnutý do aktívneho zapojenia sa do celého procesu.

V rozhovore, ktorý si môžete pozrieť nižšie som položil Peťovi otázku o možnej bodovačke bojovej techniky. Peťo to povedal veľmi pekne. Vytvorenie pravidiel núti modelárov, ktorí sa takejto súťaže zúčastnia premyslieť si, akú predlohu si vyberú, aby bola vôbec na bodovačku vhodná. V minulosti to nazývali modelári stavba súťažného modelu, no tento nebol štandardným modelom, aké vidíme na súťažiach dnes. Bol postavený presne podľa stanovených pravidiel tak, aby bol schopný dosiahnuť čo najvyšší počet bodov.

(model SU-22 Ivana Palenčára, ktorý dosiahol v 90. rokoch takmer 100 bodov v bodovacej súťaži)

Osobne vidím výrazný rozdiel medzi modelármi, ktorí stavajú lietadlá a tými, ktorí robia bojovú techniku. Modely lietadielkárov v bodovačkách sú skutočne špičkové. Nerobia modely len „na oko“, ale sú podľa dokumentácie prepracované do najmenších detailov. Netvrdím, že je na Slovensku potrebné zakladať federácie, ale bolo by dobré zamyslieť sa aj nad bojovou technikou a vytvoriť niečo od čoho by sme sa mohli odraziť a v rámci našich súťaží, ktoré si organizujeme sami pre seba venovať priestor aj takejto forme hodnotenia modelov. Uvidíme, čo prinesie blízka budúcnosť.

Tak ako je už zvykom aj v Ivánke sme udelili ceny portálu EASTMODELS, tentokrát dve medaily. Prvá putovala autorovi skvelému Migu-27 v mierke 1:48. 

Cena v bojovej technike sme prisúdili Flakpanzeru v mierke 1:35 Jiřího Anděla.

Meno autora miginy zatiaľ neviem, ihneď ako ho budem vedieť, doplním ho. 

Ako by som na záver zhrnul piaty ročník súťaže Štefánikovo krídlo 2018? Aj napriek počiatočným problémom pri samotnej organizácii to bol vydarený ročník, kde bolo možné vidieť veľmi pekné modely. Celý deň sa niesol vo veľmi príjemnej priateľskej atmosfére v ideálnom prostredí PKO INSPIRO.