Antiduster alebo inkubátor na prach

Už tomu bude pár rokov, čo sme sa presťahovali do veľkého rodinného domu. Po predošlej skúsenosti s patlaním v suteréne činžiaku, kde bola čistota priestorov vzdialená na míle ďaleko, som naliehal na rodičov aby mi odsúhlasili novú dielňu v najväčšej cimre v pivnici.

Ako každý správny kutil a modelár pracujem s rôznymi materiálmi a nástrojmi. Častokrát sa to nezaobíde bez toho aby okolo mňa nevzniklo mračno prachu, pilín a triesok. Nakoľko pracujem ako zubný lekár, som zvyknutý na 100 % čisté, sterilné a bezprašné pracovné prostredie. V poslednej dobe ma už začalo iritovať a vyvádzať z miery časté upratovanie a utieranie prachu v celej dielni. Možno to znie divne, že taký pošahaný modelár (puntičkár) existuje, čo viacej dbá na čistotu pracovného prostredia ako na samotnú tvorbu, ale je to tak. Niekedy sa pohrávam s myšlienkou či by mi na psychiatrii náhodou niečo nediagnostikovali.

Jedného dňa ráno, na mieste kde väčšina z nás vykonáva tie hlbokosiahle rozjímania nad kadečím možným mi v hlave vzkrsla myšlienka, že sa inšpirujem jedným prístrojom, ktorý sa používa v zubotechnickom laboratóriu. Ide o laboratórnu pieskovačku, ktorá vyzerá ako nejaký inkubátor. Má dva turnikety pre vkladanie rúk do vnútra prístroja a zhora je presklená aby bolo možné sledovať prácu priamo zrakom.

Prvým krokom zhotovenia tohoto kusu nábytku bol náčrt. Keďže som megaloman (kto ma pozná ten iba potvrdí) som si povedal, že bedňa bude zaberať väčšinu pracovnej plochy môjho stola, aby som v nej mohol tvoriť aj veľké časti nádstavieb lodí. Po premeraní stola som sa definitívne rozhodol pre nasledovné rozmery: výška – 400mm, šírka – 450 mm a dĺžka – 800 mm.

Po dlhších úvahách z akého materiálu to vyrobím som urobil záver, že to poväčšine bude systémom čo dom dá. Nosná konštrukcia je vyrobená zo smrekových hranolov štvorcového prierezu 20x20 mm. Presklenie som vyrobil z 3 mm hrubých plátov plexiskla, ktoré som si dopredu rozkreslil a mi ich na mieru v sklenárstve narezali.

Konštrukcia je dá sa povedať samonosná, pretože pláty skla sú fixované priamo k hranolom. Ako tesniacu vrstvu medzi hranolmi a sklom som použil transparentný silikón.

Stavbu som začal podstavou, ktorá je zo 4 mm hrubého sololitu (smrekolit).

K nej som ako prvú pripojil zadnú stenu.

Plexisklo ako som zistil je veľmi krásny materiál, s dobrou opracovateľnosťou. Dá sa ľahko píliť aj brúsiť.

Na druhej strane ale treba dávať pozor na jeho krehkosť! Po vyvŕtaní dier treba každú pekne zahĺbiť pre hlavičky vrutov do dreva a nedoťahovať ich na maximum. Niekedy som sa pozabudol a na pár miestach mi sklo prasklo.

V ďalšom kroku som zhotovil pravú bočnicu, na ktorej sa v zadnom dolnom rohu nachádza turniket pre vkladanie bowdenu od hobby brúsky. Vonkajší biely lem som urobil z extrudovaného polystyrénu (komatex), pre mňa je toto jeden z ďalších veľmi vďačných materiálov na tvorenie. Čierna gumová blana je zo starej deravej bicyklovej duše.

Všetko je to potom zatiahnuté šróbami M3.

Nasledovala ľavá strana. Na nej je v zadnom dolnom rohu vyvedené odsávanie (ventilácia). Čo dom dal to dal a našiel som nepoužité  PVC koleno a pár iných inštalatérskych trubiek. Koleno mi akurát priemerom sedí na hadicu od vysávača, čiže odsávanie by malo spoľahlivo fungovať. Tým pádom sa bedna teoreticky bude dať použiť aj na interiérové striekanie modelov. Ako bariéru pre možné vcucnutie detailov som použil sieťku proti hmyzu do plastových okien.

V tomto štádiu bedňa vyzerala takto.

Pokračoval som vložením priečnych hranolov a lícovaním ďalších stien z plexiskla.

Na hornú stenu som prišróboval štvoricu pántov pre otváracie dvierka, kde otvor pod nimi bude slúžiť na vkladanie a vyberanie predmetov z a do bedne.

Ďalej som na boky prišróboval madlá pre jednoduché premiestňovanie bedne. 

Postupne som sa dopracoval k prednej časti. Priznám sa, že tu som mal veľkú dilemu ako vytvoriť turnikety pre vkladanie rúk do vnútra. Pohrával som sa s myšlienkou zafixovať tam hrubé latexové rukavice aké používajú upratovačky. No po prehodnotení faktov, že v nich by sa ohromne potili ruky a navyše strácal cit v prstoch, som zvolil predchádzajúcu stratégiu elastickej blany. Ako predtým rámiky som vypílil z komatexu a textíliu som ošklbal z polámaného dáždnika. Na vytvorenie elastického okraja som použil klobúkovu gumu, ktorú som zapracoval do tkaniny, ktorej okraje som pozahýnal. Pri tomto som využil aj trošku krajčírskeho umenia.

Nakoniec mi ostalo už len vyrobiť spomínané vrátka. Do bedne som prišróboval na obe strany nábytkárske magnetické zatvárače. Na veko som potom oproti nim primontoval oceľové pliešky a z vonka dva knoflíky na ľahkú manipuláciu s dvierkami.

Na izoláciu najkritickejšieho miesta som použil prúžky tenkého molitanu, ktoré som na hranoly prilepil pomocou obojstrannej lepiacej pásky.

Teda až sa nakoniec vyrysoval aj celý výsledok mojej takmer týždňovej práce po večeroch.

Pre ilustráciu som odfotil bednu aj s primontovanou hadicou od vysávača a vloženým bowdenom.

Na moje prekvapenie práca mi šla pomerne od ruky niekedy síce s menšími komplikáciami. S výsledkom som nad mieru spokojný a aj s presnosťou vypracovania, keďže neboli nutné ráznejšie zákroky v zmysle pílenia a brúsenia jednotlivých dielov. Suma sumárum práca mi trvala cirka 20 pracovných hodín a všetok spotrebný materiál, ktorý mi dom nedal ma vyšiel na 67 eur, kde najvyššiu položku hralo plexisklo. 

Teraz ma už snáď čaká na veľmi dlhú dobu posledné upratovanie a budem môcť s kľudným svedomím položiť bedňu na stôl a začať spokojne patlať.  

Ďakujem za Váš čas ak ste sa pri čítaní dostali až sem na záver. Pevne verím, že tento report pre niekoho bude nápomocný a nechá sa tiež inšpirovať. Pozdravujem Vás.

MDDr. Michal Juršík