Mosonshow 2026 – úplne iná súťaž ako pred rokom

Konečne. Po štyroch dňoch od návratu zo súťaže Mosonshow 2026 si sadám za notebook, aby som napísal report zo súťaže. Dôvodov, prečo je to až teraz, je hneď niekoľko. Prvým je, že minulý piatok som sa po týždni v škole v prírode vo Vysokých Tatrách vracal do Liptovského Hrádku presne o jedenástej dopoludnia. Nasledoval rýchly presun domov, sprcha a „prebalenie“ vecí na cestu do Maďarska. Potom už len triapolhodinová cesta do cieľa. Druhým dôvodom je fakt, že po týždni mimo kancelárie si na mňa počkalo množstvo restov. Aby toho nebolo málo, včera a predvčerom sme mali v škole zápis prvákov do prvého ročníka, takže som sa domov vracal pomerne neskoro. Všetko je však už úspešne za mnou a môžem sa pustiť do písania. Ak chcete vedieť, aký bol pre mňa a tím EastModels tento ročník súťaže, čítajte ďalej.

PIATOK
Ako som už spomínal vyššie, približne po triapolhodinovej ceste sme s mojou manželkou a dcérou Adelkou zaparkovali auto pred UFM Arénou, kde sa súťaž od roku 2017 koná.

Obával som sa, že si vystojím dlhý rad na registrácii, no na moje prekvapenie všetko prebehlo rýchlo, hladko a bez prestojov. Po troch rokoch nesúťaženia na tejto pôde som sa rozhodol vystaviť aj svoje modely, pretože som ich chcel vidieť v kontexte ostatných prác a zároveň načerpať inšpiráciu do ďalších projektov. Učasť bola veľmi silná tak ako tomu býva každy rok.

Človek, na ktorého som sa tešil najviac, bol môj veľmi blízky priateľ Fabio Besani z Talianska. Na jeseň som riešil zdravotné problémy a práve Fabio bol pre mňa – okrem rodiny a najbližších – veľkou oporou. Niekoľko mesiacov som za modelársky stôl nesadol, no keď ten čas konečne prišiel, ako štartovací projekt som si vybral Mustang B-51B v mierke 1/72 od Arma Hobby. Úmyselne som chcel urobiť niečo iné než zvyčajne. Stavba mala dva hlavné ciele: poriadne si ju užiť, ako keď som bol malý chlapec, a stihnúť model dokončiť do Mošone, aby som ho mohol darovať Fabiovi. Oba ciele sa mi podarilo splniť, a tak som bol pochopiteľne netrpezlivý na moment, keď sa s ním stretnem. Podarilo sa to hneď v piatok a, ako vždy, bolo to skvelé stretnutie plné smiechu a emócií. Ešte raz ti zo srdca ďakujem.

Urobil som prvé fotografie a ani som sa nenazdal – bolo sedem hodín a z haly nás „vyhnali“. Tento rok bol pre členov EastModels jedinečný, pretože sme po prvýkrát so sebou zobrali aj manželky, priateľky a deti. Bol to výborný nápad. V hoteli sme ešte absolvovali spoločnú večeru, ku ktorej sa pridal aj René Molnár s manželkou Andreou. Po dobrom jedle sme si ešte posedeli na izbe a relatívne skoro išli spať.

SOBOTA
Zobudil som sa na budík, pretože – Mošoň ne-Mošoň – treba byť na mieste činu čo najskôr, aby nám nič neuniklo.

Hneď po zaparkovaní sme stretli našich priateľov zo Šumperka. A čo by to bolo za stretnutie, keby sme ho spoločne neoslávili.

Plán bol jednoduchý: nafotiť modely a publikovať prvé fotogalérie. Tento rok sme mali fotenie rozdelené – okrem mňa fotografovali aj Lukáš Kvietok, Marko Jelovac a pomocnú ruku pridal Roman Pieron, takže to pre mňa bolo oveľa jednoduchšie. Hala bola v tom čase plná.

Zapojil by sa aj Milan „Miky“ Smik, no v Maďarsku bol krátko po operácii kolena, takže to pre neho bolo náročné. O to viac sme sa snažili oňho postarať.

Modely lietadiel sa mi podarilo zverejniť okolo jednej a zvyšný čas som využil na stretnutia s priateľmi. Dokonca mi zostal čas aj na nákupy. Zo súťaže som si domov priniesol model Tiger I Initial v mierke 1/72 od Border Model, na ktorom som už začal pracovať. Mám presnú predstavu, ako by mal výsledok vyzerať, a budem sa jej držať.

Hlavným bodom soboty bola spoločná fotografia členov a ambasádorov EastModels, ktorí boli v Mošoni. Bola to skvelá zábava a vznikli pritom naozaj vydarené zábery.

Okolo piatej sme odišli z haly, aby sme sa opäť stretli v hoteli. Prišli aj chalani zo Šumperka a Láďo Vallo z Návsí. Celý večer mal veľmi príjemnú atmosféru, aj vďaka tomu, že s nami boli naše partnerky. Unavení, ale s dobrým pocitom sme okolo desiatej zaľahli do postelí.

NEDEĽA
Tá bola pre mňa na vstávanie najnáročnejšia. Musel som vstať pomerne skoro, aby som bol v hale okolo pol ôsmej a stihol dofotiť zvyšné kategórie. Všetko prebehlo celkom hladko.

Keďže som mal naplánovaný skorší odchod (už okolo 11:00) kvôli programu v Bratislave, čakala nás ešte jedna milá povinnosť – oceniť vybrané modely našou plaketou.

Tesne pred odchodom som sa stretol s Albertom Šormom, mladým a mimoriadne talentovaným modelárom, o ktorom ste už určite počuli. Chcel som sa s ním porozprávať už v sobotu, no pre veľkú vyťaženosť sa mi to nepodarilo.

Albert mi ukázal svoje modely a takmer som zostal v nemom úžase – najmä jeho Bf 109 s otvoreným motorom.

Rozprával mi aj o Hetzeri, ku ktorého stavbe som ho vraj inšpiroval, čo je pre mňa veľká pocta. Aj ten vyzeral fantasticky. Dokonca do modelu zakomponoval aj figúrku s nádherne spracovaným detailom prilby. Som presvedčený, že o ňom budeme ešte veľmi veľa počuť.

Sme hrdí na to, ža aj vďaka EastModels sa podarilo v Mošoni zrealizovať workshop Hanza Merhauta, zvlášť v tomto roku, ked oslávil Hungaroring svoje 40. narodeniny. 

Ako ste si isto v článku všimli, tak v ňom chýbajú štatistiky v podobe počtu modelov, súťažiacich a tak ďalej. Bolo to mojim úmyslom, pretože Mosonshow pre mňa nie je prioritne o modeloch, ale o priateľoch, inšpirácii a o čase, ktorý môžem tráviť so svojimi najbližšími. Po dlhom čase som sa cítil opäť výborne a prispeli k tomu všetci, ktorí boli súčasťou tohto ročníka. Ďakujem vám. 

A ak ste dočítali až sem, tak vám dlžím ešte jedno vysvetlenie, a to ozrejmiť názov tohto reportu. Prečo bola pre mňa súťaž iná ako minulý rok. Prebehnite si článok TU časť Mosonshow.