Ivan Palenčár - interview
Dnes som mal možnosť zažiť niečo skutočne zaujímavé a na chvíľu som mal pocit, že som sa vrátil v čase. Okrem toho, že v Liptovskom Hrádku je sídlo modelárskeho klubu Bulldog, rovnako tak v ňom býva špičkový modelár Ivan Palenčár. S Ivanom som mal stretnutie dohodnuté už dlhšiu dobu, no z dôvodu, že sa musí starať o chorého otca sa nám nepodarilo stretnúť skôr. Musím povedať, že aj dnes som sa utvrdil v tom, že modelárstvo z 90. rokov malo svoje čaro a z tejto doby vyšlo veľké množstvo špičkových modelárov. Medzi nimi aj Ivan, ktorý si svoje miesto medzi modelármi vybudoval vďaka modelom, ktoré zhotovil. Legendárnymi sú modely Su-22 a tiež model Mil Mi-4 od Kovozávodov Prostějov. O tom ako žije a na množstvo iných zaujímavých vecí sme sa ho opýtali.
Ako ste sa dostali k modelárstvu?
V podstate od malička, mama mi robila v hračkárstve a ak sa dobre pamätám, prvé modely som dostal od svojho brata a vtedy som mohol mať tak desať rokov.
Bol ste samouk alebo ste v období detstva navštevoval nejaký krúžok?
Ja som samouk – totálny. V tom období existoval jedine časopis Letectvo a kozmonautika a v ňom sekcia malé letectvo a podľa toho som sa riadil.
Viem, že v tom období bol problém či už so stavebnicami, rovnako tak s farbami. Ako ste sa pasovali s týmto obmedzením?
Máš pravdu, dostupnosť bola veľmi obmedzená. Ja som začínal s nemeckými stavebnicami WEB Plasticart a farby som používal unicolky. V tom období nebolo k dispozícii nič iné.
Pamätáte si na svoju prvú modelársku súťaž, kedy to bolo?
Ja som na začiatku na súťaže chodiť vôbec nechcel. No nahovorili ma kamaráti (z Jamníka – obec blízko Liptovského Hrádku) oni robili funkčné modely a išli sa pozrieť na nejaké plastikárske akcie a tak som išiel s nimi. V tom období sa robili silné súťaže v Martine, Liptovskom Mikuláši, v Banskej Bystrici, ale na miesto mojej prvej absolvovanej súťaže si nespomeniem.
Vy ste niekoľko rokov pôsobili pre firmu Aires, ako návrhár. Ako ste sa dostali k tejto činnosti?
Chodil som po súťažiach, ľudia ma poznali a modelmi som si urobil určité meno. V tom období som stratil zamestnanie a išiel som pracovať do tlačiarní, kde som sa a dal som sa dokopy s Ivanom Repčekom z Liptovského Mikuláša (IR Hobby). On ma v tom období už poznal a cez neho som sa dostal k návrhárskej práci pre Aires.
Pracujete pre nich aj momentálne?
Momentálne nie, ako mi pred tromi rokmi zomrela mama, prestal som, pretože sa momentálne starám o otca. Môžem povedať, že sa opäť začínajú ozývať, tak uvidíme, aká bude budúcnosť.
Ako hodnotíte to obdobie, keď ste sa modelárstvom v podstate živili?
Je pravda, že keď sa stane koníček prácou, nie je to také potešenie. Úplne ináč človek pristupuje k svojmu modelu a k „zákazke“. Pri zákazkovej stavbe sa človek musí do práce doslova nútiť, kým pri modeli pre svoju potrebu to robí človek, pretože chce a teší sa z toho.
Pamätám si, že keď som bol u vás naposledy prerábali ste Mig 29.
Áno, základ je použitý zo stavebnice Academy, ale len základ, pretože tvarovo je Mig úplne mimo. Momentálne je v štádiu rozpracovania a neviem, kedy ju dokončím.
Mig 29 v štádiu rozpracovania
Od začiatku, ako ste modely začali robiť, ste inklinovali ku lietadlám?
Áno, na začiatku to boli moderné lietadlá, neskôr som si urobil aj lietadlá z druhej svetovej vojny a pričuchol som aj k modernej bojovej technike.
Pamätám si, že pár rokov dozadu ste sa súťaží zúčastňovali pomerne aktívne, teraz vás na súťažiach s výnimkou Liptovského Hrádku nevidno, prečo?
Pravdupovediac som nemal s kým na súťaže chodiť, v Hrádku nie sú modelári v mojom veku. Ako som spomínal, pred niekoľkými rokmi mi zomrela mama a teraz sa starám o otca ja. Nie je čas a nemôžem si dovoliť niekam ísť.
Pamätám si rok Plastic session 2008 a kontroverzné rozhodnutie pri udeľovaní hlavnej ceny Lippens Cup, kedy ho vyhral model, ktorý skončil vo vašej kategórii na druhom mieste.
K tomuto by som sa nechcel opäť vracať. Mne nikdy nešlo o ceny, to že to tak ohodnotili si urobili zle sami sebe. Pritom na súťaži bolo veľmi veľa dobrých víťazných modelov okrem môjho. Úroveň súťaže v Poprade sa za posledné roky veľmi zmenila k horšiemu...
Ak by sme vás mali charakterizovať, tak vás môžeme pokojne nazvať modelár zo starej školy.
Áno, v tomto máš pravdu. Musím konštatovať, že klasická modelárčina ustupuje a viac ide do popredia „efekt“ modelu. Je to pekné, ale trošku to ide bokom od reality. V bojovej technike veľa vecí maskujú modelári blatom namiesto toho, aby sa s detailmi zapodievali. Dnes modely vyzerajú ako namaľované obrazy.
Ako si spomínate na 90. roky v modelárstve na Slovensku?
Boli to veľmi pekné roky. V tom období existoval Zväzarm a všetko bolo pod jeho hlavičkou. Na všetko boli peniaze, napríklad v Rožňave na modelárskej súťaži dostal každý modelár obed. V tom období sa dali robiť súťaže na vysokej úrovni. Nebolo také individuálne, ako dnes. Neskôr sa vytvorili dve organizácie, ktoré združovali modelárov a ich činnosť skončila na nezhodách.
Su 22 prvý model, s ktorým Ivan Palenčár ziskal titul majstra Slovenska
V minulosti, keď boli majstrovstvá Slovenska v modelárstve a niekto dosiahol víťazstvo, niečo to znamenalo. Víťazný model udával trend a svojim spôsobom to bola prestíž. Všetci sme sa snažili dostať na úroveň víťaza. Dnes niekto na súťaži vyhrá cenu a zajtra o ňom nik nevie.
Súvisiace články

Pridané 14.02.2018

Pridané 02.01.2017