Novogodišnji Kup 2023 - sobotný REPORT + fotogaléria lietadiel

Fotografie tretieho dňa na našom Facebooku

16. december 2023 ... Lukáš Kvietok ... dnes sme ráno začali rovnako, ako každý rok sobotu pred súťažou. Po piatkovom večernom programe s jemnou bolesťou hlavy a navnadený na súťaž. Registrácia trvala až do jednej, takže sme mali relatívne dosť času dať sa do poriadku a dostaviť sa na výstavisko, kde sa koná súťaž už druhý rok po sebe, kvôli rekonštrukcii múzea. A ako sme sa neskôr dozvedeli, budúci rok budú mať organizátori sťažené podmienky, pretože kvôli Expo 2027 sa budú budovy rekonštruovať a búrať, a vyzerá to tak, že priestory letiska nebudú k dispozícii ešte ani v roku 2024. Držíme im palce, pretože vynechať čo i len jeden ročník tejto skvelej súťaže by bola obrovská škoda.

Ale pekne po poriadku. Okolo jedenástej sme sa presunuli do Belehradu, ktorý je od nášho ubytovanie vzdialený asi 22 km. Ale takmer celá cesta je po diaľnici, takže v tomto prípade je vzdialenosť len relatívny pojem. Trošku sme poblúdilil a potúlali sa autom po nábreží Sávy, ale nič, čo by štyria „šraci“ v Oktávke nevedeli doriešiť.

Po príchode na miesto konania súťaže sme sa konečne po roku stretli so starými známymi tvárami – ani nie tak starými, ako známymi. Hneď pri vchode do sály nás privítal prezident klubu Oluj Dejan. A hneď po tomto vrúcnom objatí, ktoré nás takmer stálo život, keďže Dejan je obrovský chlap, sme stretli ostatných členov klubu Oluj – Profa, s ktorým som síce v kontakte nepretržite, ale tento rok sme na seba šťastie nemali, a videli sme sa dnes po viac ako roku. Rovnako tak s Časlavom, bývalým prezidentom Oluj klubu. Po chvíli som sa stretol aj s Darkom, ktorý pracuje v leteckom múzeu, a práve on mi povedal, že múzeum sa v roku 2024 s najväčšou pravdepodobnosťou zrekonštruovať nepodarí. 

Veľmi nás potešilo stretnutie s Binem, našim slovinským priateľom, ktorý sa už tradične venoval deťom, a ktorý so svojou spoločnosťou Back to Basic je hlavným partnerom eastmodels.sk na tohtoročnej súťaži v Belehrade. Aj za nás patrí Binemu znova veľká vďaka, že sa celú súťaž venuje deťom a učí ich základom modelárčiny.

Veľmi príjemné bolo stretnutie aj s modelármi z Rumunska, Maďarska a Talianska. Vybalili sme si všetky potrebné veci, aby sme mohli pracovať a priniesť Vám informácie, prvé fotografie a zaujímavosti do súťaže. Až kým... prišiel za nami Čáslav, a oslovil nás s pozvaním na obed, ktoré sme veľmi radi prijali. Totižto Čáslavova dcéra úspešne spromovala a Čáslav sa s nami chcel podeliť o túto svoju radosť.

Pravdou je, že sme si mysleli, že si pôjdeme posedieť, dáme si rakiju, pivko, nejakú výbornú pleskavicu a vrátime sa na súťaž, aby sme mohli spracovať materiál a priniesť ho ku Vám. Pravdou je, že sme sa mýlili, pretože z reštaurácie sme sa vrátili okolo štvrtej hodiny. A prečo nám to tak dlho trvalo? To si môžete prehliadnuť na fotkách pod článkom. Časlav nás zobral do tradičnej srbskej reštaurácie, ktorá už len podľa svojho vzhľadu hovorila, že to bude niečo výnimočné.

Aktuálne je 5 hodín večer, a mne sa strašne zle píše, pretože nevládzem dýchať. Dôvod skúsim vysvetliť v niekoľkých vetách. Po príchode sme si hneď ako prípitok dali domácu dulovicu. Na Slovensku veľmi obľúbená a hlavne vzácna domáca pálenka. Potom prišlo predjedlo v podobe čerstvým kukuričných pagáčov s kajmakom, huspenina s cibuľou, pri ktorej sme im ju trochu vylepšili a odporučili pridať si trochu octu, aby vedeli, ako sa táto špecialita je na Slovensku. A musím sa pochváliť, že Srbom huspenina s cibuľou a octom naozaj chutila. Ďalej nám na stôl čašník doniesol misu s domácimi údenými a sušenými šunkami, kozí syr, balkánsky syr, skvelé domáce škvarky, kapustový šalát, baranie rohy nakladaný v cesnakovej paste, pečený chlieb s pikantným nálevom...Neskutočné. Aj Vám sa zbiehajú sliny? Tak pokračujeme. Keď sme si povedali, že toto je „nebíčko v papuľke“, tak prišlo na rad hlavné jedlo. Pečené bravčové koleno s kyslou kapustou a teľacie mäso so zemiakmi dusené niekoľko hodín v hlinenej mise na drevenom uhlí. A na koniec to čašník zabil sladkou pochúťkou, ktorá bola niečo ako kombinácia baklavy a našej tradičnej štrúdle s kopou rôzneho ovocia.

Do Belehradu chodíme od roku 2017, a vždy sa sem radi vraciame. Po dnešku a dnešnom kulinárskom zážitku, za ktorí by boli vďační aj tí najväčší gurmáni na svete viem, že na Novogodišni Kap sa budem vracať každý rok, tešiť sa na priateľov a skvelú atmosféru, ktorú Belehrad vo svojom predvianočnom období ponúka. A verím, že naši dvaja českí priatelia Vojto a Pavel mi dajú za pravdu, a že rovnako ako nám, aj im prirastie Belehrad k srdcu.

A preto by som Vás chcel aj ostatných pozvať do tohto kontroverzne krásneho mesta, aby ste zažili skvelú atmosféru súťaže, a skvelú atmosféru Belehradu. Verím, že o rok nás tu zo Slovenska a Čiech bude oveľa viac.   

Pod článkom nájdete viac ako 170 fotografií modelov lietadiel a vrtuľníkov.