Braňo Herain - rozhovor

Keď som rozmýšľal, čo napíšem na úvod tohto článku, v pamäti som sa snažil rozpamätať, odkedy Braňa poznám. V mojich spomienkach som sa musel vrátiť až 15 rokov dozadu, do roku 2000, na súťaž Najada cup, ktorá bola predchodkyňou dnešného Bulldog festu v Liptovskom Hrádku. Braňo tam prišiel spolu so svojimi rodičmi a mladším bratom Tomášom tesne po ukončení registrácie a organizátor im nepovolil štart v klasických kategóriách, ale len v kategóriách, ktoré hodnotili diváci. Jeho brat v tom období súťažil s modelom GMC 353 od Tamiye v mierke 1:35 (na korbe bolo naložené prasa v klietke) a s modelom Tiger I neskoršej verzie v mierke 1:72 od firmy Revell. Odvtedy sme sa "Herainovcov" na súťažiach báli, pretože kam prišli, všetko vyhrali. O tom ako sa Braňo dostal k modelárstvu, kedy absolvoval svoju prvú súťaž a čo robí jeho mladší brat Tomáš sme sa s ním zhovárali. 

Ahoj Braňo, ty nie si pre modelárov neznáma osoba, ja si ťa pamätám z modelárskych súťaží už spred 15 rokov. Priblíž nám, kedy a ako si sa dostal k modelárstvu.

Ahoj Janko. Začínal som asi ako každý modelár, čo je starý tak ako ja, to jest spolu s otcom som ako dieťa polepil nejaký ten model.  Ale ten pravý zlom nastal, keď mi ujo ako darček dal P-38 Lightning. Bol krásne zlepený, namaľovaný, odekálovaný. Keď robil ďalší model, tak som ku nemu pravidelne chodil a pomáhal mu. No a potom sa to už rozbehlo. Začal som chodiť do modelárskeho krúžku (v Dome pionierov) a pravidelne som chodil do modelárskeho obchodu  v Prievidzi.

Pamätáš si ešte svoj prvý model? Kto ti ho kúpil a ako dopadol?

To si už nepamätám, ale predpokladám, že asi nejaké lietadlo, polepené lepidlom LepíM.

Spomenieš si aj na svoju prvú absolvovanú súťaž?

Prvú súťaž som absolvoval tuším v roku 1990. Bolo to okresné kolo v Prievidzi a z toho som postúpil na krajské kolo do Banskej Bystrice. Súťažil som s modelom lietadla ešte ako žiak. Viem, že to bola klasická bodovačka pod záštitou modelárskeho zväzu. Ale musím ti povedať, že to bola potom na dlho aj moja posledná súťaž. K súťaženiu som sa aktívne vrátil až v roku 2000.

Pravidelne na súťažiach získavaš medaile, utkvelo ti nejaké ocenenie v pamäti tak, že si naň rád spomenieš aj po rokoch 

No vždy je to ocenenie z modelárskej súťaže v maďarskom Mošoni. Myslím, že nie som sám, kto si ocenenie z tejto súťaže vysoko cení. V Mošoni som bol prvý krát v roku 2001 a už vtedy to bol obrovský zážitok.  Ako sám dobre vieš, tá súťaž má svoju nezameniteľnú atmosféru.

Na tú dobu (15 rokov dozadu) boli tvoje modely poriadne prepracované a čo viac, ty si ako prvý začal s praktizovaním patiny. Odkiaľ si vtedy čerpal informácie?

Musím ťa opraviť, určite som nebol prvý, kto začal s patinovaním. Už vtedy bolo na Slovensku dosť modelárov, čo robili na tú dobu slušnú patinu, takže bolo od koho odkukávať a priúčať sa. Informácie som čerpal hlavne z kníh, nikdy nezabudnem ako som si kúpil knižku, kde boli nafotené modely a diorámy od F. Verlindena. Nad tou knihou som dokázal presedieť hodiny. A potom veľa vecí uľahčilo rozšírenie internetu, kde sa už vtedy dali nájsť práce tých najlepších svetových modelárov, ale aj tak najväčší podnet boli pre mňa články od Miga Jimeneza, ktoré preložil Jindra  Štěrbáček (Jezevčík) a vyšli v časopise Modelář. Tie články dali smer a ešte dnes si pamätám, ako som si doma sám miešal filtre, washe z olejoviek a experimentoval. A musím povedať, že to nešlo ľahko, proste metóda pokus - omyl. 

Postup od prvých pokusov patiny, až po súčasnú úroveň

Pamätám si, že spolu s tebou chodili na súťaže rodičia a aktívne modelárčil aj tvoj brat Tomáš. Ako sa im všetkým darí dnes?

To vieš, keď ako mladý človek nemáš auto, tak som sa musel spoľahnúť na ochotu rodičov. Našťastie mňa aj brata v tomto podporovali. Brat Tomáš pričuchol k modelom vďaka mne a mal aj veľký talent, ale ako to už chodí, postupne sa začal venovať iným veciam. Vždy ho bavili modely áut, takže teraz sa venuje vo voľnom čase  práve autám, ale v mierke 1:1. Momentálne sa pustil do stavby domu, aby mal kde spolu s priateľkou bývať.

A rodičia si už užívajú dôchodok :o)

Pochádzaš z Prievidze, niekedy v roku 2002 alebo 2001 sa tu organizovala modelárska súťaž, ktorá bol na vysokej úrovni, nevieš nám prezradiť ako rodák z tohto mesta, prečo sa v organizácii súťaže nepokračovalo?

No za touto súťažou v Prievidzi stál Ondrej Svinčiak, Ivan Židek, Jano Ragan, ja a pár ďalších kamarátov. Prvá sa konala v roku 2000 a u modelárov zaznamenala úspech. O rok prišli aj modelári zo zahraničia a zdalo sa, že akcia bude dobre napredovať. No stalo sa to, že team sa viac menej rozpadol a zostal som len ja a Ondro. Preto sme sa rozhodli, že táto akcia skončí. Párkrát sme to chceli aj oživiť, ale nepodarilo sa. Tak zostalo len pár spomienok.

Od začiatku si sa venoval bojovej technike, najmä IDF, no dnes od teba môžeme vidieť urobený vrtuľník, či lietadlo. Čo ťa viedlo k tomu, že si sa pustil aj do lietadiel?

Ono to bolo trochu inak. Keďže som s modelmi začínal zhruba v polovici 80. tych rokov minulého storočia, tak ako decko som si mohol kúpiť len modely lietadiel od starých KP, Směru, NOVO alebo pred Vianocami nejaký ten Revell.  Všetko sa to ale zmenilo až po revolúcii v 89. tom. Jedného dňa do nášho modelárskeho obchodu v Prievidzi dostali kopu modelov bojovej techniky v mierke 1/72 od ESCI. Tým krásne maľovaným krabičkám sa nedalo odolať, a tak som si doma vyprosil model nemeckého Haklu  SdKfz 251. A tak som sa vlastne dostal k modelom techniky. A máš pravdu, technika IDF je taká osobná srdcovka. Niekoľko rokov som sa venoval len technike vo všetkých mierkach (1/72, 1/48 a 1/35). K lietadlám som sa dostal tak, že mi v hlave vŕtala myšlienka, či sa dá patina bežne používaná na bojovke uplatniť aj na lietadlách. Overíš si to len tak, že to vyskúšaš. Záver bol taký, že väčšina sa dá s úspechom použiť. No pre mňa to ale malo ešte jeden fatálny dôsledok. Nejako mi tie lietadlá učarovali (alebo to možno chcelo len zmenu, alebo len návrat ku koreňom?) a momentálne lepím viac lietadiel ako techniky.

V minulosti sa modelári skôr venovali konštrukčným záležitostiam na modeloch, dnes sa uprednostňuje povrchová úprava. Ako sa pozeráš na tento fenomén?

Máš pravdu, že dnes je v popredí povrchová úprava, ale nemyslím si, že by konštrukcia ako taká išla nejako extra bokom. On panuje taký názor, že modelár, čo uprednostňuje povrchovú úpravu, tak zákonite fláka konštrukciu. Áno, pokiaľ mám v pláne napr. model tanku a chcem ho kompletne obložiť vreciami s pieskom, tak mi príde zbytočné vytvárať detaily, ktoré aj tak potom zakryjem. No keď na tom tanku nakrivo nalepím hlaveň, tak to nezakryje žiadna povrchová úprava a patina. U modelov lietadiel je to ešte výraznejšie, tam sa chyby v konštrukcii a čistote prakticky nedajú schovať. Je mi jasné, že je veľa modelárov, čo vie urobiť perfektne čistú stavbu, no už je to horšie s farbením, druhý tábor, čo to vie lepšie s povrchovou úpravou a potom skupina, čo vie oboje. Skvelým príkladom skĺbenia konštrukčných vecí a povrchovej úpravy budú pre mňa vždy modely Davida Bílka.

Akú fázu realizácie modelu máš najradšej a prečo?

Musím povedať, že najviac ma baví striekanie a patina. Ale ani stavba ako taká nie je to nutné zlo. Stavba je tá časť, keď vidíš ako ti model rastie pod rukami. Striekanie a patina potom modelu tak povediac vdýchnu život. Ale čo nemám rád sú tzv. dokončovacie práce. Model je už takmer hotový, ale stále máš pocit, že prešľapuješ na jednom mieste.

Ak by si mal vybrať pre teba troch najlepších modelárov bez rozdielu, či robia bojovú techniku alebo lietadlá, ktorí by to boli?

Janko toto je veľmi ťažká otázka. Ale určite by som tam dal Miga. Bol to on a jeho modely čo ma ovplyvnili (a nie len mňa) a či sa nám to páči alebo nie, bol to on, čo najviac spropagoval tzv. španielsku školu (milovanú aj zatracovanú) a priniesol na trh patinovacie prípravky na uľahčenie života modelárom.

Určite by som sem ale dal aj môjho kamaráta a suseda Martina Kováča (z Trebatíc). Pamätám si ho ako mladého chalana, čo začína s modelmi a niekoľkokrát som mu radil. A teraz je z neho podľa mňa najlepší modelár u nás (nie len u nás, jeho práca je na svetovej úrovni) a pre zmenu radí on mne.

Martin Kováč, na začiatku mu radil Braňo, dnes je to naopak

Vieš nám prezradiť, koľko asi minieš na svoj koníček ročne?

Noooo, je to celkom pekná čiastka...

Ja o tebe viem, že žiješ s priateľkou v domčeku. Toleruje tvoj koníček?

Ale áno, toleruje. Dokonca so mnou chodievala aj po súťažiach.

Máš v modelárstve nesplnený cieľ?

Mám. Chcel by som sa jedného dňa postaviť pred kitník a povedať si: Sakra, veď ja som už zlepil všetky modely, čo som mal.