Predstavujeme talenty - Daniel Hajtinger

Ahoj Dano predstav sa našim čitateľom. Odkiaľ si, koľko máš rokov a ako si sa dostal k modelárstvu.

Ahoj Janči. Pochádzam z Prešova, mám 18 rokov a k modelárstvu som sa dostal vďaka časopisu ABC. Raz keď som sa vracal s otcom od doktorky, videl som vo výklade novinového stánku pekne ilustrované číslo.  Tak som si ho od otca vyprosil. Vtedy som mal asi 12, keď nie menej. Začínal som teda s papierovými modelmi. Držalo ma to asi dva roky. Pozná to určite viacero modelárov. Prvé polepené domčeky, potom nejaké jednoduché autá. Začalo ma to celkom baviť, ale nebolo to ono. Až neskôr keď som objavil plastikové modely, vtedy to začalo naberať na zaujímavosti. Teda aspoň pre mňa.

Daniel počas podujatia Popradský modelársky deň 2015

Veľa modelárov, ktorí začínali s modelmi bol ich začiatok spojený so stavbou lietadiel. Je to aj tvoj prípad?

Áno, to potvrdzujem. Začínal som so stíhačkami. Dodnes si pamätám ako som na narodeniny dostal svoj prvý plastikový model. Bola to F-16 od Revellu, mierka tuším 1:72. Obsah krabice ma nadchol na toľko, že som papier nechal papierom a prekonvertoval na plast. Zo začiatku to bolo len jednoduché lepenie s pomocou otca. Až neskôr som si začal sám kupovať stíhačky a napokon aj klasické vrtuľové lietadlá z druhej svetovej. Vždy ma priťahovali veľké robustné stroje. Svoje najväčší bombardér mám stále vystavený v izbe na skrini. Je to Junkers JU-290 A-7 od Revellu. Svojho času som lepil kadečo, čo prišlo pod ruku. Ponorky, vrtuľníky, plachetnice. Skrátka čo som dostal to som zlepil.

Momentálne sa venuješ stavbe modelov bojovej techniky. Technika ktorého obdobia a akej vojny ťa zaujímajú najviac?

Na bojovú techniku som prešiel, keď mi rodičia znova na narodeniny kúpil Tigra od Revellu v 1:72. To bol taký zlom a odvtedy ma technika neprestáva fascinovať. Nemám presne určené obdobie, z ktorého si vyberám predlohy, alebo vyhradenú zbierku techniky, ktorú musím mať. Niekedy si objavím predlohu pár mesiacov dopredu, inokedy keď dokončím model, pozriem na bazár a tam ma väčšinou osloví krabica, alebo dobrá ponuka. Ale mám rád nové neotrepané predlohy. Preto si dosť často prezerám obrázky z bojov v Juhoslávii, v Arabskom svete alebo aktuálne dianie na Ukrajine. Ja som ten typ človeka, ktorému sa každý týždeň páči niečo iné. Ale rád si postavím aj niečo z nemeckej klasiky. Vždy sa snažím nájsť predlohu, ktorá bude vytvárať konkrétnu scénu, alebo bude mať myšlienku. A samozrejme, na ktorej sa môžem čo najviac realizovať.

Ak by si mal poradiť mladým začínajúcim modelárom s prvým nákupom modelárskych pomôcok, čo by si mali kúpiť?

Často čítam, ako niekedy dospelí a skúsení modelári radia deťom nezmyselné veci. Ja som po modelárskej stránke vyrastal na radách otca a strýka.  Až neskôr keď som sa naučil používať internet aj na normálne veci, som doplachtil na modelareni.cz. Podľa mňa na začiatok nikomu netreba vybavenie za 200 € ani 100 € a ani 50 €. Mal som jedno revellácke lepidlo, nejaké štetce som si zobral z výtvarnej v škole a farby som si kupoval v Tescu. Často po jednej plechovke. Vždy som si lepšie a lepšie vybavenie kupoval postupne časom a s rastúcimi skúsenosťami. Preto nemám rád, keď vidím dlhé zoznamy vecí, ktoré si začiatočník musí kúpiť, lebo tak to je najlepšie. Podľa mňa je základ chcenie a ostatné už príde samo. Nie nadarmo sa hovorí: "kto chce hľadá spôsoby, kto nie hľadá dôvody". Ale aby som tu len nedristal, tak podľa mňa určite stačí každému na začiatok nejaké to lepidlo, pár lacných štetcov a hlavne podložka na stôl, aby potom rodičia nechytali šoky ako pri mne, že čo som spravil s novým stolom. 

Máš modelársky vzor? Koho modely ťa inšpirujú?

Ak ti mám pravdu povedať, tak nemám modelársky vzor. Aspoň o tom teda neviem. Samozrejme, chcel by som sa raz dotiahnúť na tvoju úroveň alebo úroveň Maťa Kováča. Inšpiruje ma množstvo modelárov, ako z Česka, Slovenska tak aj z cudzích krajín. Mená ti nepoviem, keďže sám si ich nepamätám. Snažím sa inšpirovať od konkrétneho výsledku,  toho kto to spravil, pretože aj na modelfóre mám často pocit, že sa stále tlieska tým istým a to len preto, lebo je to ten a ten, a on tu už má 6000 príspevkov.

Minulý rok si sa mal možnosť stretnúť sa s Migom v Liptovskom Hrádku, aké to bolo stretnutie?

Áno, bolo to super stretnutie, za tú možnosť ďakujem. Bolo to niečo, čo som ešte nezažil, takže zmiešané pocity boli určite. Niekto o kom čítaš prakticky stále je tu a ty máš možnosť sa s ním porozprávať, ukázať mu svoj vlastný model, odfotiť sa alebo len tak pokecať. Pre mňa to bolo veľmi impulzívne a nakoplo ma to do ďalších modelov. Také veci sa nedejú každý deň. Mig na mňa pôsobil veľmi priateľským dojmom a mal som pocit že on sám sa chce rozprávať s miestnymi ľudmi. Užil som si ten moment.

Daniel a Mig Jimenez na súťaži Bulldog fest 2014 v Liptovskom Hádku

Aké vlastnosti by podľa teba mal mať dobrý modelár?

Určite by mal byť trpezlivý a to čo najviac. Taktiež by mal vedieť poradiť. Ale konštruktívne, nie len vymenovať chyby a zkritizovať. Kritizovať sa dá aj takým štýlom, aby to autora modelu neodradzovalo. Trochu to aj tak s humorom brať, to upozorňovanie na chyby. A samozrejme nesmie chýbať chuť a motivácia sa stále zlepšovať, niečo dosiahnúť, aby si ľudia ťa ľudia zapamätali. Tú motiváciu si treba nájsť.

Keď som bol mladší ja, ocenenia na súťažiach som prežíval pomerne intenzívne prežíval. Je to aj tvoj prípad?

Samozrejme. Niekedy som na súťaže chodil len za cieľom vyhrať, ostatných nechať za sebou a hotovo. Svojím spôsobom to tak je aj teraz, pretože každý kto donesie model na súťaž, by mal od seba očakávať čo najviac. Preto sa treba aj snažiť pri práci vydať zo seba maximum. Ale postupom času, keď som spoznával nových a zaujímavých ľudí mi došlo že to nie je o oceneniach. Prišlo to aj s vekom samozrejme. Stále prežívam intenzívne keď vyhrám. Ale teraz sa teším na súťaže hlavne kvôli ľudom, ktorých nestretávam každý deň a kvôli neopakovateľnej atmosfére. 

S priateľmi po súťaži

Ktorú cenu zo súťaže si ceníš najviac?

Cením si každú jednu, pretože je to výsledok môjho snaženia. Ale najviac mi asi utkvelo v hlave ocenenie práve od teba. Bolo to pred troma rokmi na súťaži Plastic Model Košice. Chápem to ako míľnik v mojom modelárskom živote. Vtedy som ťa spoznal a modelárstvo pre mňa začalo byť , už čosi viac ako obyčajný koníček.

Na ktoré súťaže sa najbližšie chystáš?

Najbližšie sa chytám na Plastic Model Košice, jednu z mojich najobľúbenejších. Svoje robí aj vianočná atmosféra a hlavne ľudia, ktorých tam každoročne stretávam. Taký ten pocit, keď vieš, že do Vianoc zostáva už len pár dní, veď to poznáš.  Plastiková Zima mi opäť nevyšla, keďže už mám svoj program. A na ďalší rok už klasicky Čaňa, rád by som sa konečne pozrel aj do Rimavskej Soboty, keďže to dlžím dvom kolegom a potom boh vie kde budem. Ale o Bulldogfest sa neboj, tam sa vidíme na 100%. 

Aké máš koníčky okrem modelárstva?

V rámci voľného času a mimo modelárstvo sa venujem hokejbalu. Máme tu s kamarátmi zo sídliska dobrú partiu, tak po sobotách a cez prázdniny lietame po ihrisku. Plánoval som to robiť aj profesionálne, keďže nás teraz viacerých lákali do miestneho klubu, ale moje časovú rozpoloženie mi to nedovoľuje. Zvyknem čítať a obľubujem horory. Je to taká moja srdcovka. Doviedol ma k tomu jeden z mojich dobrých kamarátov, ktorý tu už bohužiaľ nie je. A tiež mám rád, keď niekde s partiou vypadneme v piatok večer do podniku a tak. Momentálne ale modely robím o čosi pomalšie ako inokedy, pretože zamestnávajú ma trochu iné veci. Chápeš ... baby.